V minulosti v obci
Slovenský Meder nebola pitná voda.
Používala sa iba voda z tzv.
vahadlových kopaných studní,
tá však bola často závadná a nepitná. Najlepšia voda bola
v tzv. "Pivovarskej studni",
vo Veľkom parku pri Vŕšku,
ale slúžila iba pre potreby kaštieľa.
artézska studňa v Malom parku v roku 2018
V roku 1908 na počesť narodenia dcéry
Alice
(grófka
Alica von Haugwitz, rod. Károlyi 1908 - 1981)
dala grófka Hanna Károlyiová (1872
- 1957)
na svoje
náklady vyvŕtať artézsku studňu v Malom parku pre potreby
obyvateľov obce. Artézka, lebo iba tak ju neskôr nazývali,
mala podobu trojmetrovej pyramídy.
Jej hĺbka bola 270 metrov.
Voda síce obsahovala veľa železa, ale bola pitná a veľmi
chutná. Pyramída sa skladala zo štyroch kameňov.
Na spodnom
kameni bol nápis v maďarčine:
V preklade:
Na druhom kameni bol nápis:
V preklade:
Vodu z Artézsky na varenie a pitie
používala väčšina
obyvateľov obce. Viedli z nej dva odtoky podzemnými
rúrami, jedna vetva ústila do ulice oproti fare, kde bola
nemocnica pre zamestnancov Károlyiovského veľkostatku
a druhá na koniec ulice Pod lipami k Štefánikovej ulici,
kde bola vybudovaná z betónu malá studnička.
Keďže voda z hĺbky 270 metrov na povrchu už nemala
potrebný tlak a rúry sa rýchlo zanášali vodným kameňom,
po čase z bočných vetiev voda prestala tiecť.
Jej vyústenie k Štefánikovej ulici však bolo funkčné
do druhej polovice 20. storočia.
Prvé čistenie rúr i artézskej studne bolo v roku
1926
na náklady obce za
7.000,- Kčs.
Okolie Artézsky bolo už v minulosti oplotené a vysadené
kríkmi a stromami. Parčík okolo studne sa nazýval Park Alžbety
(nevieme prečo práve "Alžbety"),
Rajčura
(vraj tam preháňali a cvičili kone), Uvodská zahrádka
(bola tam druhá materská škola v obci),
neskôr Park mládeže Klementa Gottwalda
(tento názov
je z päťdesiatych rokoch, keď sa intenzívne budoval
socializmus), alebo jednoduchšie Malý park.
Park bol dlhé desaťročia obľúbeným miestom stretávania
sa mládeže.
artézska studňa v Malom parku na jeseň 2007
Artézka bola niekoľkokrát opravená, obnovená
a premiestnená. Z čias prvej Československej republiky
sa zachoval bonmot:
"A čo, tys nepila volakedy žabe z huby?"
Patrilo to k prekáraniu žien, kedysi spolužiačok,
ktoré spolu pili artézsku vodu a časom niektoré spyšneli
a nehlásili sa k svojim bývalým kamarátkam.
Z toho vyplýva, že na Artézke boli kovové žaby, z úst
ktorých tiekla voda. Žiaľ, kovové žaby, ani ich fotografie,
sa nezachovali.
K Artézke sa viaže jedna legenda, ktorú už mladšia
generácia nepozná.
Vraj o polnoci tam strašilo, neodporúčalo sa tadiaľ ísť,
lebo k Artézke chodil o polnoci čierny jazdec bez hlavy
na čiernom koni, tiež bez hlavy a pili tam vodu...
artézska studňa - kresba uhlíkom - autor Martin "MARŤAN" Šrámek
Z obdobia prvej Československej republiky sa zachovala krásna
pieseň, ktorá vznikla
v našej obci, kde nejaký Mederák sa vyznáva z lásky k svojej
rodnej obci a spomína
v nej i milovanú Artézku.
Večer keď slniečko
za hory zachodí,
/:vždy mi môj rodný kraj:/
na rozum prichodí.
Keď medzi hviezdami
mesiačik si pláva,
/:že som na Mederi:/
často sa mi zdáva.
Daj Bože ešte raz
na Meder zavítať,
/:Artézky sa napiť:/
povetria nadýchať.
Uvidieť náš Cirgát,
zaspievať do vôle,
/:v tom háji zelenom:/
i v Božom kostole.
A keď posledný raz
budú i mne zvoniť,
/:daj Bože do rodnej:/
zeme hlavu skloniť.
Artézska studňa slúži dodnes, obyvatelia obce ju majú radi a
prebytočná voda
odteká
do Bariny, ktorá má tiež svoju históriu i legendu viažucu sa k
nej, aj tam
strašilo,
ale o tom už v inej sekcii na tejto internetovej stránke.
chlapec pijúci vodu z artézskej studni
Socha pre artézsky prameň.
Ašot Haas je jedným z najúspešnejších autorov svojej generácie.
Narodil sa v roku
1981 v Moskve. Ako 8 ročný sa v roku 1989 prisťahoval s rodičmi a
sestrou do Palárikovo a ukončil tu základnú školu. Artézska studňa bola
vyhotovená len ako obyčajná studňová pumpa a tak umelca napadlo, že by
ju prerobil a dohodol sa s pánom starostom, že za náklady spojené s
vyhotovením sochy sa podujme dielo vymodelovať a sfunkčniť. Autor
navštevoval Palárikovo už len počas víkendov popri štúdiu, ale chcel
niečo zanechať zo svojich prác aj v Palárikove.
artézska studňa v Malom parku - pohľad z predu
Sochu realizoval ako
jednu z plastík pre semestrálnu prácu v ateliéri Socha, objekt,
inštalácia Juraja Meliša. Bola to školská práca v roku 2004. Autor chcel
vyhotoviť niečo funkčné, čo bude mať zmysel a nebude jeho práca niekde
zapadnutá prachom. Socha je odlievaná podľa autorovej sestry Lýdie.
Socha je z bronzu, vnútri v soche je nerezová tyč, cez ktorú tečie voda,
aby to spĺňalo hygienické požiadavky, pretože voda je pitná a slúži
obyvateľom. Každé štyri roky sa robí údržba, čistí sa vnútro, kadiaľ
tečie voda. Symbolika sochy je, že voda je pre ľudí, takže človek dáva
vodu ľuďom. Keď sa človek chce napiť, spojí si dlane spolu a vlastne aj
táto socha má spojené dlane, z ktorých vyteká voda. Pod ľavou rukou je
autorov podpis.
Socha nemá
klasickú hlavu ale siluetu hlavy, ktorá symbolizuje siluetu
prameňa pod zemou.
artézska studňa v Malom parku -
autorov podpis
Kto je Ašot Haas?
Autor sochy
pre artezsky prameň v malom parku v Palárikove sa v rokoch 1996
- 2000 vzdelával na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v
Bratislave, ateliér Kamenosochárstva Vojtecha Pohanka.
autor sochy Ašot Haas
V rokoch
2000 - 2007 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v
Bratislave v rôznych ateliéroch:
r. 2000 -
2002 ateliér Priemyselný dizajn Ferdinanda Chrenka
r. 2002 -
2003 ateliér Transport dizajn Štefana Kleina
r. 2004 -
2005 ateliér Sklo dizajn Juraja Gavulu
r. 2004 -
2007 ateliér Socha, objekt, inštalácia Juraja Meliša
Vo svojich
dielach spája reálny svet s virtuálnym prostredníctvom nových
materiálov a technológií. Pre jeho tvorbu je kľúčové narábanie s
priestorom a jeho premenami, ktoré realizuje súbežne vo
výtvarných oblastiach od maľby, grafiky, sochárstva, cez
kybernetické a interaktívne umenie až po videoart.
V roku
2006 získal 1. Cenu Galérie NOVA: Sklo a v roku 2007 vyhral 1.
miesto za krátkometrážny film "MOTHER WIT" prezentovanom na
medzinárodnom filmovom festivale IFF v Bratislave.
Čo je
artézska voda?
Artézska
voda je podzemná voda s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží
vyššie než
zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania
vplyvom pôsobenia
litostatického tlaku.
Artézska
voda vzniká v priepustnej vrstve najčastejšie medzi dvoma synklinálnymi
vrstvami,
ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne
izolátory),
pri ich prerazení pod hladinou
podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom.
Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles
tlaku vody, že dôjde
k zániku artézskeho výveru vody.
Názov pochádza z francúzskej oblasti Artois,
kde v 12. storočí
kartuziánski mnísi
vybudovali veľké množstvo takýchto studní.
Najstaršie záznamy o artézskych studniach pochádzajú zo Sýrie
a
Egypta.
|