V roku 1914 bola z milodarov veriacich postavená socha svätého Vendelína z vápencového kameňa. Roľníci obce  zaplatili 80 % nákladov, na zvyšok sa poskladali

poľnohospodárski robotníci z károlyiovského a elekovského  veľkostatku z majerov Žofia, Piková, Čiky, Svätý Jur, Ľudovítov a Englové. Sochu posvätil miestny kňaz vdp. dekan Karol Šimko.  

sv. Vendelín - jeseň 2007

Svätý Vendelín bol v minulosti uctievaný veriacimi najmä v oblastiach s bohatou chovateľskou tradíciou. Aj v ľudovom umení býval často zobrazovaný ako pustovník alebo mních s pastierskou palicou, okolo seba mal dobytok, ovce alebo ošípané. Niekedy mal i pútnickú palicu a klobúk visiaci na chrbte. Úcta k svätému Vendelínovi vychádzala z dedinských poľnohospodárskych tradícií. Veriaci ho uctievali ako patróna pastierov a pútnikov i ako ochrancu zvierat a poľnej úrody. Autora sochy, ktorá stojí na križovatke pred bránou do parku nepoznáme.

sv. Vendelín - jeseň 2007

Na podstavci je vytesaný nápis:

Ten istý nápis, ibaže v maďarskej reči je vytesaný na boku podstavca.  V minulosti patril sv. Vendelín pustovník medzi veľmi uctievaných svätých, a to najmä na kresťanskom vidieku. Dodnes svedčia o tejto úcte stovky kaplniek a pútnických miest v západnej a strednej Európe, odkiaľ sa úcta sv. Vendelína rozšírila aj do Severnej Ameriky. Avšak historici nám o ňom poskytujú veľmi málo konkrétnych údajov.

sv. Vendelín - jeseň 2007

Kto to bol sv. Vendelín?

Svätý Vendelín žil v 6. storočí. Narodil sa okolo r.550. Prakticky isté je, že pochádzal zo škótskeho kráľovského rodu a zomrel v trevírskej oblasti (v terajšom západnom Nemecku) okolo r. 578. Čoskoro po jeho smrti sa začala šíriť jeho úcta. Avšak jeho životopisy, ktoré sa nám zachovali, pochádzajú až z konca stredoveku (15. stor.) a obsahujú veľa legendárnych údajov. Tradícia rozpráva, že Vendelín miloval duchovný život. Cítil, že Boh ho volal kázať ľuďom evanjelium. Opustil teda rodinu i vlasť a prišiel na európsku pevninu. Túžil po Ríme. Túžil priblížiť sa k stredu Cirkvi, priblížiť sa hlbšie ku Kristovi, k Bohu. Tak putoval veľa kilometrov.

Ale naraz sa stalo niečo mimoriadne:

Prerušil púť a ostal v oblasti dnešného mesta St. Wendel v Nemecku pri francúzskych hraniciach a stal sa pastierom oviec. Žil skromne ako samotár, slúžil ľudom, rozprával im o Bohu a ukázal im kresťanský život.

sv. Vendelín - jeseň 2007

Čo sa stalo?

Našiel po čom túžil, našiel Krista, našiel Boha a Cirkev vo svojom srdci. Ľudia to cítili a mali ho veľmi radi. Blízko bolo mestečko Tholey. Tam bol benediktínsky kláštor. Mnísi poprosili Vendelína, aby bol ich opátom. Až v  r. 617 ho ľudia pochovali v mestečku, čo neskôr bolo premenované na St. Wendel. Keď zomrel, pochovali ho najprv v jeho pustovníckej cele. Neskôr preniesli jeho telesné pozostatky na iné, vhodnejšie miesto a nad jeho hrobom postavili kaplnku zasvätenú sv. Márii Magdaléne. Zmienky o jeho hrobe a kaplnke sa nachádzajú v dokumentoch zo 7. a 11. stor. V r. 1320 navštívil pustovníkov hrob trevírsky arcibiskup. Vendelínova úcta silno vzrástla po r. 1360, keď trevírsky arcibiskup Boemond dal preniesť jeho telo z kaplnky sv. Magdalény do novej svätyne, ktorú osobne posvätil pápež Inocent VI. Pri tejto príležitosti preskúmali svätcove ostatky a zistili, že je dobre zachované jeho telo i jeho pôvodný oblek. Úctu sv. Vendelína oficiálne uznal pápež Mikuláš V. v r. 1450. Svätec sa uctieva ako patrón pastierov a pútnikovi ako ochranca zvierat a poľnej úrody