V minulosti v obci Slovenský Meder nebola pitná voda. Používala sa iba voda z tzv. vahadlových kopaných studní, tá však bola často závadná a nepitná. Najlepšia voda bola v tzv. "Pivovarskej studni", vo Veľkom parku pri Vŕšku, ale slúžila iba pre potreby kaštieľa.

artézska studňa v Malom parku v roku 2018

V roku 1908 na počesť narodenia dcéry Alice (grófka Alica von Haugwitz, rod. Károlyi 1908 - 1981) dala grófka Hanna Károlyiová (1872 - 1957) na svoje  náklady vyvŕtať artézsku studňu v Malom parku pre potreby obyvateľov obce. Artézka, lebo iba tak ju neskôr nazývali, mala podobu trojmetrovej pyramídy. Jej hĺbka bola 270 metrov.

Voda síce obsahovala veľa železa, ale bola pitná a veľmi chutná. Pyramída sa skladala zo štyroch kameňov.

Na spodnom kameni bol nápis v maďarčine:

Vodu z Artézsky na varenie a pitie používala väčšina obyvateľov obce. Viedli z nej dva odtoky podzemnými rúrami, jedna vetva ústila do ulice oproti fare, kde bola nemocnica pre zamestnancov Károlyiovského veľkostatku a druhá na koniec ulice Pod lipami k Štefánikovej ulici, kde bola vybudovaná z betónu malá studnička.

Keďže voda z hĺbky 270 metrov na povrchu už nemala potrebný tlak a rúry sa rýchlo zanášali vodným kameňom, po čase z bočných vetiev voda prestala tiecť. Jej vyústenie k Štefánikovej ulici však bolo funkčné do druhej polovice 20. storočia.

Prvé čistenie rúr i artézskej studne bolo v roku 1926 na náklady obce za 7.000,- Kčs.

Okolie Artézsky bolo už v minulosti oplotené a vysadené kríkmi a stromami. Parčík okolo studne sa nazýval Park Alžbety (nevieme prečo práve "Alžbety"), Rajčura (vraj tam preháňali a cvičili kone), Uvodská zahrádka (bola tam druhá materská škola v obci), neskôr Park mládeže Klementa Gottwalda (tento názov je z päťdesiatych rokoch, keď sa intenzívne budoval socializmus), alebo jednoduchšie Malý park. Park bol dlhé desaťročia obľúbeným miestom stretávania sa mládeže.
 

artézska studňa v Malom parku na jeseň 2007

Artézka bola niekoľkokrát opravená, obnovená a premiestnená. Z čias prvej Československej republiky sa zachoval bonmot:

"A čo, tys nepila volakedy žabe z huby?" 

Patrilo to k prekáraniu žien, kedysi spolužiačok,  ktoré spolu pili artézsku vodu a časom niektoré spyšneli a nehlásili sa k svojim bývalým kamarátkam. Z toho vyplýva, že na Artézke boli kovové žaby, z úst ktorých tiekla voda. Žiaľ, kovové žaby, ani ich fotografie, sa nezachovali.

K Artézke sa viaže jedna legenda, ktorú už mladšia generácia nepozná.

Vraj o polnoci tam strašilo, neodporúčalo sa tadiaľ ísť, lebo k Artézke chodil o polnoci čierny jazdec bez hlavy na čiernom koni, tiež bez hlavy a pili tam vodu...

artézska studňa - kresba uhlíkom - autor Martin "MARŤAN" Šrámek

Z obdobia prvej Československej republiky sa zachovala krásna pieseň, ktorá vznikla v našej obci, kde nejaký Mederák sa vyznáva z lásky k svojej rodnej obci a spomína v nej i milovanú Artézku.

Večer keď slniečko
za hory zachodí,
/:vždy mi môj rodný kraj:/
na rozum prichodí.

Keď medzi hviezdami
mesiačik si pláva,
/:že som na Mederi:/
často sa mi zdáva.

Daj Bože ešte raz
na Meder zavítať,
/:Artézky sa napiť:/
  povetria nadýchať.

Uvidieť náš Cirgát,
zaspievať do vôle,
/:v tom háji zelenom:/
i v Božom kostole.

A keď posledný raz
budú i mne zvoniť,
/:daj Bože do rodnej:/
  zeme hlavu skloniť.

Artézska studňa slúži dodnes, obyvatelia obce ju majú radi a prebytočná voda odteká do Bariny, ktorá má tiež svoju históriu i legendu viažucu sa k nej, aj tam strašilo, ale o tom už v inej sekcii na tejto internetovej stránke.

chlapec pijúci vodu z artézskej studni

Socha pre artézsky prameň.

Ašot Haas je jedným z najúspešnejších autorov svojej generácie. Narodil sa v roku 1981 v Moskve. Ako 8 ročný sa v roku 1989 prisťahoval s rodičmi a sestrou do Palárikovo a ukončil tu základnú školu. Artézska studňa bola vyhotovená len ako obyčajná studňová pumpa a tak umelca napadlo, že by ju prerobil a dohodol sa s pánom starostom, že za náklady spojené s vyhotovením sochy sa podujme dielo vymodelovať a sfunkčniť. Autor navštevoval Palárikovo už len počas víkendov popri štúdiu, ale chcel niečo zanechať zo svojich prác aj v Palárikove.

artézska studňa v Malom parku - pohľad z predu

Sochu realizoval ako jednu z plastík pre semestrálnu prácu v ateliéri Socha, objekt, inštalácia Juraja Meliša. Bola to školská práca v roku 2004. Autor chcel vyhotoviť niečo funkčné, čo bude mať zmysel a nebude jeho práca niekde zapadnutá prachom. Socha je odlievaná podľa autorovej sestry Lýdie. Socha je z bronzu, vnútri v soche je nerezová tyč, cez ktorú tečie voda, aby to spĺňalo hygienické požiadavky, pretože voda je pitná a slúži obyvateľom. Každé štyri roky sa robí údržba, čistí sa vnútro, kadiaľ tečie voda. Symbolika sochy je, že voda je pre ľudí, takže človek dáva vodu ľuďom. Keď sa človek chce napiť, spojí si dlane spolu a vlastne aj táto socha má spojené dlane, z ktorých vyteká voda. Pod ľavou rukou je autorov podpis.

Socha nemá klasickú hlavu ale siluetu hlavy, ktorá symbolizuje siluetu prameňa pod zemou.  

artézska studňa v Malom parku - autorov podpis

Kto je Ašot Haas?

Autor sochy pre artezsky prameň v malom parku v Palárikove sa v rokoch 1996 - 2000 vzdelával na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, ateliér Kamenosochárstva Vojtecha Pohanka.

autor sochy Ašot Haas

 V rokoch 2000 - 2007 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v rôznych ateliéroch:

r. 2000 - 2002 ateliér Priemyselný dizajn Ferdinanda Chrenka

r. 2002 - 2003 ateliér Transport dizajn Štefana Kleina

r. 2004 - 2005 ateliér Sklo dizajn Juraja Gavulu

r. 2004 - 2007 ateliér Socha, objekt, inštalácia Juraja Meliša

Vo svojich dielach spája reálny svet s virtuálnym prostredníctvom nových materiálov a technológií. Pre jeho tvorbu je kľúčové narábanie s priestorom a jeho premenami, ktoré realizuje súbežne vo výtvarných oblastiach od maľby, grafiky, sochárstva, cez kybernetické a interaktívne umenie až po videoart.

     V roku 2006 získal 1. Cenu Galérie NOVA: Sklo a v roku 2007 vyhral 1. miesto za krátkometrážny film "MOTHER WIT" prezentovanom na medzinárodnom filmovom festivale IFF v Bratislave.

Čo je artézska voda?

Artézska voda je podzemná voda s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia litostatického tlaku.

Artézska voda vzniká v priepustnej vrstve najčastejšie medzi dvoma synklinálnymi vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne izolátory), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že dôjde k zániku artézskeho výveru vody. Názov pochádza z francúzskej oblasti Artois, kde v 12. storočí kartuziánski mnísi vybudovali veľké množstvo takýchto studní. Najstaršie záznamy o artézskych studniach pochádzajú zo Sýrie a Egypta.