Mederská  / palárikovská / miniželeznička  „šínky“ 

Miniželeznička na konský poťah vznikla v našom chotári z praktických potrieb panstva grófa Károlyiho a neskôr veľkostatkára Eleka výlučne  pre poľnohospodárske účely. Delila sa na severnú časť / s odbočkami v dĺžke 9 km/ a južnú časť / s odbočkami v dĺžke 7 km/.

Trasa severnej časti :

železničná stanica – Dolný Kerestúr – Horný Kerestúr  /Englové/ a odtiaľ čierna vlečka k novej studni a na Šándor majer

Trasa južnej časti:

železničná stanica – Pivnica – pozdĺž  hradskej smerom na Cergát, pri moste odbočka ku gazdovskému mostu a potom smerom vedľa dnešnej strelnice do mederského majera / granádia/. Odtiaľ smerom na Žofiu s odbočkou na  Zemné a Pikovú / s odbočkou na Staré šopy/.

Z jednej trate na druhú sa dalo prestúpiť iba na železničnej stanici. Nakladanie a vykladanie materiálu sa vykonávalo oproti dnešnej železničnej stanici, čiže na  západnej strane trate Nové Zámky – Bratislava.

Trať poľnohospodárskej úzkokoľajnej železničky bola jednokoľajná. Vagóniky ťahal obyčajne jeden kôň zvaný štajerák. Kočiš sedel na prvom vagóniku a zároveň obsluhoval ručnú brzdu. Vagóniky boli dvojaké. Jedny  s bočnicami, druhé ploché, bez brzdy, nazývané  i ponvágle. Jeden kôň utiahol  2,5 tony nákladu, 3 – 6 poloprázdnych  vagónikov alebo  7 prázdnych vagónikov.

Južnú časť  hospodárskej dráhy / staršiu / dali vybudovať  Károlyiovci ešte koncom 19. storočia. Severná časť „ šínok“  bola mladšia. Pôvodný majiteľ Vojtech Elek dostal povolenie k výstavbe úzkokoľajnej hospodárskej železnice 28.8.1923 rozhodnutím Župného úradu v Nitre. Úzkokoľajnou železnicou sa prepravoval materiál najrozličnejšieho druhu, hlavne však poľnohospodárske plodiny , uhlie, drevo, hnojivá

a krmoviny. Niekedy sa prostredníctvom nej prepravovali aj obyvatelia žijúci na majeroch.

Základné technické údaje:

• najväčšie stúpanie dráhy bolo  promile

• najmenší polomer V=20 m

• šírka koruny spodnej stavby 2,40 m

• rozchod O,60 m

• váha koľajníc 7 kg/bm,

• pražce  / šriple/ museli byť dubové a O,75 m od seba vzdialené,

• šírka vagónikov 1,60 m,

• nosnosť 1.500 kg,

• max. rýchlosť 12 km/ hod.,

• max. rýchlosť cez výhybky 8 km/ hod.,

• postranné svahy násypov vybudované max. do výšky 2,5 m pri sklone 1:1 1/4,

• pri väčšej výške 12: 1 ½,

• pri ťahaní vozňov vlečná reťaz musela byť aspoň 2 m dlhá,

• prázdne vozne museli byť zaradené ako posledné,

• dlhšia súprava mala na konci brzdára,

Za celú prevádzku zodpovedal

z pohľadu trestného, súkromného

i verejného práva majiteľ dráhy.

Mederský chotár už dávno nekrižuje železnička zvaná „šínky“. Zanikla koncom 60. rokov minulého storočia. Bola raritou nielen obce , ale i okolia. Jej zánik ovplyvnil hlavne technický pokrok.