
Rodný dom
Jána Palárika
s pamätnou
tabuľou v Rakovej.

Hrob
Jána Palárika na cintoríne
a tabuľka z
pôvodného kríža hrobu
Jána
Palárika v Majcichove.
Majcichov

pamätná izba
a busta Jána Palárika
pred farou.
Palárikovo

Barokový
kaštieľ a busta
Jána
Palárika pred domom kultúry.
Raková

Kultúrny dom
Jána Palárika,
busta na
pôvodnom mieste
rodného domu
a pomník
Jána
Palárika v Rakovej.
Starý Tekov

Pôsobisko
Jána Palárika, r.k. kostol
Nanebovzatia
Panny Márie
a pamätník v
parku.
Hronské Kľačany

Filiálka
pôsobisko Jána Palárika,
r.k. kostol
Najsvätejšieho srdca
Ježišovho a
pamätník
J. Palárika
a F.R. Osvalda v parku.
Veľké Kozmálovce

Filiálka
pôsobiska Jána Palárika,
r.k. kostol
Všetkých svätých.
Štiavnické Bane

Pôsobisko
Jána Palárika, r.k. kostol
sv. Jozefa a
pamätná tabuľa na kostole.
Budapešť

Pôsobisko
Jána Palárika, r.k. kostol
sv. Terézie
a pamätná tabuľa v kostole.
Majcichov

R.k. kostol
Všetkých svätých.
|
Ján Palárik
sa narodil
27. apríla 1822
v rodine
roľníka Šimona a matky Anny rod. Pastorkovej,
pričom otec pôsobil aj ako organista a učiteľ.
Základné vedomosti získal v otcovej škole
v Rakovej.
Potom absolvoval 4 roky gymnázia v Žiline
a 5. a 6. triedu
s výborným prospechom
v maďarskom Kecskeméte.
Zomrel
7.
decembra 1870
v Majcichove.
Patrí k priekopníkom divadla a divadelníctva na
Slovensku.
Roku
1852
sa definitívne postavil za Štúrovu
spisovnú slovenčinu a na
bratislavskej schôdzi
podporil
Hattalovu
gramatiku.
Politické články uverejňoval v časopise Priateľ školy a literatúry.
Zastával tézu, že slovenský národ nemôže čakať
pomoc od viedenského
dvora, ale sa musí postarať
o seba sám v rámci uhorského štátu.
Publicistikou činnosťou vytváral ucelenú koncepciu
národného povedomia
na základoch
cyrilo-metodskej tradície.
Je pevne zakotvená aj
v preambule
Ústavy Slovenskej republiky z roku 1992.
Vítal éru
ústavnosti, poukazoval na chyby
v národnej politike a usiloval sa
dorozumieť
s maďarskými liberálmi.
Aj keď sa dostal do rozporu
s prívržencami
Memoranda, pri zakladaní
Matice slovenskej
s nimi
spolupracoval.
Ako farár zastával relatívne progresívne názory.
Horlil za občianske
práva, národnú i sociálnu
slobodu, zastával sa demokratizačných
reformných zásad v cirkvi.
Kládol dôraz na kultúrne a kresťanské
staroslovienske tradície, čím prispel k slovenskej
spolupatričnosti.
Jeho názory sa nepáčili cirkvi,
ktorá ho odsúdila na mesačné cirkevné
väzenie.
Po konfliktoch s cirkevnou hierarchiou účinne
ovplyvňoval a formoval
slovenskú spoločnosť
cez dramatickú tvorbu, ktorá tvorí hlavný význam
v literárnej činnosti.
Do centra svojho záujmu postavil prostý ľud,
cez
postavy vyjadroval pálčivé problémy
národného života, najmä odrodilstvo
a úžerníctvo.
V stati
Dôležitosť dramatickej národnej literatúry
vyslovil názor, že
„v národných divadelných kusoch“
sa má zobraziť
„rodinný i spoločenský život
národa nášho
s jeho dobrými
i zlými
stránkami,
s cnosťami
i tôňami v zaujímavých
a pikantných výjavoch...“
Jeho veseloherná tvorba je cenná najmä preto,
lebo vedela v jasných
farbách predstaviť dobovú
atmosféru zo závažného dejinného úseku národnej
aktivity.
Činný bol aj pri organizovaní národného školstva
a osvety. Napísal
niekoľko učebníc náboženstva,
čítaniek a gramatík pre slovenské školy.
Podporoval založenie slovenského gymnázia
v Kláštore pod Znievom
a kníhtlačiarenského
spolku
Minerva v Pešti.
Ján Palárik sa zaradil medzi významné osobnosti
slovenského literárneho a kultúrneho života
v 19. storočí.
Bol jedným z najdemokratickejších predstaviteľov
štúrovskej generácie, neúnavným národným
buditeľom, priateľom ľudu, nadšeným vlastencom,
vzdelaným kňazom, človekom so silným sociálnym
cítením a reformátorskými sklonmi.
V jeho živote i myšlienkach popredné miesto
zastávali tri témy –
národ, vlasť a sloboda.
Napĺňaniu ich obsahu v tom najpozitívnejšom
zmysle venoval celý svoj život.
Jeho dielo je živé a aktuálne, jeho skvelé veselohry
sa dodnes s veľkou obľubou uvádzajú na
profesionálnych i ochotníckych divadelných
scénach.
V Palárikovom rodisku
– v Rakovej na Kysuciach
i v Majcichove pri Trnave, kde je pochovaný,
sú na jeho počesť inštalované pamätníky
i pamätné tabule, jeho meno nesú:
kultúrne stánky
(Raková, Čadca),
základná škola
(Raková),
pamätné izby
(Raková, Majcichov)
i ochotnícke divadelné súbory
(Čadca, Raková).
K najvýznamnejším prejavom rozvíjania odkazu
Jána Palárika patrí národná divadelná prehliadka
ochotníckych súborov s inscenáciami pôvodnej
slovenskej dramatickej tvorby
Palárikova Raková,
ktorá sa koná od roku
1968
na
Kysuciach
– v obci Raková a od r.
1986
aj v Čadci.
Zaujímavou aktivitou je aj partnerstvo
a pravidelné stretávanie sa predstaviteľov
miest a obcí, ktoré sa viažu k životu a pôsobeniu
Jána Palárika
-
Raková
-
Majcichov
-
Starý Tekov
-
Hronské Kľačany
-
Štiavnické Bane
-
Budapešť
-
Palárikovo
VZDELANIE
1839
Emericianum, Bratislava
1839 - 1847
teológia, Ostrihom, Trnava a Bratislava
PôSOBENIE
1847
vysvätený za kňaza, Ostrihom
1847 - 1850
kaplán, Starý Tekov
1851 - 1852
kaplán, Banská Štiavnica
1850 - 1851
vydal prvé číslo časopisu Cyrill a Method
1851
za odvahu a slobodomyseľné názory odsúdený
na 3 týždne do
kláštorného väzenia, Ostrihom
1851 - 1862
pôsobil na nemeckej fare, Budapešť
1852 - 1856
redigoval Katolícke noviny pre dom a cirkev
1862
až do smrti farár v Majcichove
1863
člen prípravného výboru Matice slovenskej
1868
účasť na založení novej politickej strany,
tzv. Novej školy
slovenskej
TVORBA
1858
Inkognito
1860
Drotár
1862
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
1864
Dimitrij Samozvanec
(vyšla po autorovej smrti
v almanachu
Minerva v r. 1870)
ŠTÚDIA
1860
Dôležitosť dramatickej národnej literatúry Náboženské
učebnice a gramatika:
1855 - 1856
Spisy pre
mládež
(3 zväzky; od nemeckého spisovateľa
Christopha Schmidta,
v prekladoch Michala Chlebáka)
1858
Concordia (almanach spolu s Jozefom Viktorinom)
INÉ
1852
Ohlas pravdy v záležitosti spisovné reči
slovenské
1860
Dôležitosť dramatickej národnej literatúry
1862
O vzájomnosti slovenskej
|