História
organizovaných hasičských zborov siaha až k začiatku nášho letopočtu, keď v Rímskej
ríši už boli zriaďované hasičské zbory. V roku 1788
panovník Jozef II. vydal tzv. Požiarno - policajný poriadok, ktorý bol záväzný pre
všetky mestá v Rakúsko-uhorskej monarchii. Aj v Nových
Zámkoch v súvislosti s vydaním tohto dokumentu bolo vydané nariadenie, v
ktorom sa píše nasledovné:
"Na statok
vyvedený z miesta požiaru nech dávajú pozor
koželuhovia,
trhovníci a hrebeniari."
Z tohto obdobia
je známe aj ustanovenie, podľa ktorého strážnici pri vypuknutí požiaru boli
povinní urobiť poplach trúbením, zvonením a neskôr i streľbou. Pred požiarmi
boli obce chránené nočnými strážnikmi, ktorí boli povinní každú nočnú hodinu
odtrúbiť a zaspievať predpísanú pieseň.
U nás sa spievala tá pieseň skoro tak ako inde na Slovensku, ale bola
upravená nesprávne
použitým zvratným zámenom "sa".
|
Uderila sa desátá
hodina,
Chráň každý duch Hospodina,
Aj Ježiša Krista, jeho syna,
Zdravas buď Panna Mária,
Opatrujte vodu, oheň,
aby neból luďom škoden!
Ammen! |
V Slovenskom Mederi bol prvý hasičský zbor založený v roku 1891.
Založili ho
občania:
Imrich
Bilic |
- |
úradník |
Imrich
Hrubý |
- |
gazda |
Jozef
Klučka |
- |
krajčír |
Peter Mach |
- |
poštár |
a ďalší.
V roku
1895
dali postaviť sochu sv. Floriána, patróna
hasičov. Aké mali
hasiči zariadenie nevieme, ale sklad bol drevený
a bol vo dvore tzv. bujačárni, to je prvý dom
smerom k starému cintorínu pri terajšej
Špeciálnej škole. Tento
hasičský zbor sa však rozpadol.
V roku 1913
vznikol nový hasičský zbor, jeho členmi boli:
Jozef
Medvecký |
- |
murár |
Karol
Tantoš |
- |
tesár |
Pavol
Cvalinger |
- |
zámočník |
a ďalší.
|
|
Ich výbava
pozostávala zo štvorkolesovej striekačky, rebríkov, hákov, čaklí a vedier.
Sklad mali tiež v starej bujačárni až do vybudovania terajšej Požiarnej
zbrojnice neďaleko obecného úradu.
Počas I. svetovej vojny padlo i mnoho členov dobrovoľného hasičského zboru, čím zanikla i
jeho činnosť, ktorá však bola obnovená 1. 3. 1925, keď mal zbor
42 členov. K členom sa
prihlásila i miestna inteligencia, napr.
Ján Mészáros |
- |
notár |
František Vrábel |
- |
podnotár |
Ing. Viktor Ramzel |
- |
|
Imrich Bilic |
- |
úradník |
a ďalší
členovia, napr:
Imrich Hrubý |
- |
gazda |
Jozef Klučka |
- |
krajčír |
Jozef Medvecký |
- |
murár |
Jozef
Slamena |
- |
|
Kazimír Šrámek |
- |
|
Karol Tantoš |
- |
tesár |
Ján Tomšík |
- |
|
Rudolf Šátek |
- |
úradník |
a ďalší.
Medzi
čestných členov patril:
|
vdp. dekan
Karol Šimko |
|
gróf Ľudovít
Károlyi |
|
barón Vojtech
Elek, |
roľníci
zamestaní na grófskom veľkostatku a iní.
Gróf Ľudovít Károlyi a barón
Vojtech Elek venovali obnos 1.000
korún na prvé
výdavky.
Nová požiarna zbrojnica bola vybudovaná v rokoch 1932 - 1934,
odovzdaná do užívania bola
24. 9. 1934.
Náklady na jej výstavbu boli väčšinou z dobrovoľných príspevkov
čestných členov "Obecnej
hasičskej dávky",
ako sa nadácia vtedy nazývala. V tom istom
roku bol najväčší požiar v histórii obce, kde zhoreli na Hlavnej ulici tri domy s
hospodárskymi budovami a stohmi slamy. V roku
1936 bolo
založené i
dorastenecké družstvo hasičov. Činnosť Dobrovoľného hasičského zboru počas rokov 1938 - 1945
nie je známa.
Po II.
svetovej vojne v roku
1945
hasičský zbor znovu už po niekoľkýkrát obnovil svoju
činnosť. V roku 1946
obnovila svoju činnosť aj 27 členná
dychová hudba založená na
začiatku 20. storočia
vdp. kaplánom Bulkom.
jednonápravový príves PPS-8 so striekačkou PS-8
V roku 1949
bola dodaná moderná hasičská technika. Boli to známe PPS-8 a DS-16.
dvojkolesová motorová striekačka
DS-16
V roku 1955 sa naši hasiči
zúčastnili okresnej súťaže požiarnych družstiev,
kde získali prvé miesto. Okrem družstva mužov sa súťaže zúčastnilo i
dorastenecké mužstvo žien. Hasiči pomáhali i pri povodniach keď sa z hrádze vylial Cergát, alebo v roku
1952 Váh
zaplavil obec skoro až po Hlavnú ulicu.
|